Celý projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis a spoločnosti Slovnaft a.s. v rámci programu "Zelené oázy"
Projekt podporili:
.. Flóra/ Byliny a drobné kry v lesoparku Baba počas leta
V letnom období kvitne v lesoparku Baba veľký počet rôznych druhov flóry. Spomenieme z nich najmä tie, ktoré sú najvzácnejšie i tie, ktoré majú jedovaté alebo liečivé účinky na ľudské zdravie.
Klenoty prírodnej rezervácie Baba
Klenotom lesoparku Baba koncom jari a začiatkom leta je Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) - kráľovná našich orchideií, chránený druhom európskeho významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca je 99,58 €. Najnápadnejším orgánom tejto rastliny je kvet, ktorý svojimi rozmermi patrí k najväčším v celej rastlinnej ríši na Slovensku. Má zvláštny tvar a veľmi zaujímavý spôsob opelenia -pri návšteve kvetu hmyz spadne do dutiny, ktorá tvorí pascu. Pre svoj život potrebuje symbiózu s hubami a s baktériami.
Vzácnym skvostom, ktorý kvitne koncom jari a začiatkom leta, je Prilbica moldavská z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Podľa najnovšej legislatívy je zaradená k zákonom chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca je 9, 95 €. Pozornosť jej však teba venovať i preto, že patrí k najjedovatejším rastlinám vôbec. Obsahuje jedovaté látky v nadzemnej i v podzemnej časti rastliny, pričom najviac toxický je hľuzovitý podzemok. Akonitín - jeden z najprudších jedov - má vplyv na nervy riadiace srdečný rytmus a na srdcový sval. Na neporušenú pokožku nepôsobí. Ak sa však do nej votrie alebo sa kvapne roztok na sliznicu, vyvolá nepríjemné mravčenie a pálenie, v ústach slinenie, kašeľ a kýchanie. Ak použije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny, veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poruchy srdcovej činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť nastane poškodením srdca a zastavením dýchania.
 |
 |
 |
| Črievičník papučkový | Prilbica moldavská | Plamienok alpínsky |
Koncom jari a začiatkom letných dní návštevníkov lesoparku upúta Plamienok alpínsky (Clematis alpina) z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae) - jediná liana rastúca v horských oblastiach. Svojou jedovatosťou spôsobuje rovnaké otravy ako iskerník prudký. Zaradený je k chráneným druhom národného významu - spoločenská hodnota jedného jedinca je 9, 95 €.
Na vlhkých miestach na okraji lesoparku Baba si môžeme všimnúť Mečík škridlicovitý, známy i ako mečík strechovitý (Gladiolus inbricatus) z čeľade kosatcovité (Iridaceae). Podľa najnovších právnych predpisov je zaradený k zákonom chráneným druhom národného významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 26, 55 €.
Na vlhkých vápencových miestach rastie Päťprstnica voňavá (Gymnadenia odoratissima)z čeľade vstavačovité (Orchidaceae). Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 16, 59 €.
Do rovnakej čeľade vstavačovité ako predchádzajúci druh patrí i Krúštik tmavočervený (Epipactis atrorubens) - chránený druh národného významu rastúci na vápencoch so spoločenskou hodnotou jedného jedinca 9, 95 €.
Ďalšia príbuzná z tejto čeľade Prilbovka červená (Cephalantera rubra) je chráneným druhom národného významu - spoločenská hodnota jedného jedinca je 16, 59 €.
Začiatkom leta začína kvitnúť Ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), v minulosti chránený druh. Dnes sa na ňu štátom stanovená ochrana nevzťahuje, je však zaradená do najnovšieho Červeného zoznamu ohrozených druhov cievnatých rastlín (z roku 2001) - ako potenciálne ohrozený druh.
|
 |
 |
| Črievičník papučkový | Ľaľia zlatohlavá | Orlíček obyčajný |
Orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris)z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae) patrí tiež k jedovatým bylinám. V minulosti bol zákonom chránený, od roku 2003 sa štátom stanovená ochrana na tento druh už nevzťahuje. Je však zapísaný v najnovšom Červenom zozname ohrozených druhov cievnatých rastlín (z roku 2001) v kategórii potenciálne ohrozený druh.
V Červenom zozname ohrozených druhov v kategórii potenciálne ohrozený je zapísaný Jednokvietok veľkokvetý (Moneses uniflora) z čeľade hruštičkovité (Pyrolaceae). Rastie roztrúsene, nízkeho vzrastu s výrazným piestikom a tyčinkami vo vnútri kvetu.Krásou svojich bielych kvetov návštevníkov lesoparku isto zaujme Vemenník dvojlistý (Plathantera bifolia) z čeľade vstavačovité (Orchidaceae). Zaradený je do Červeného zoznamu ohrozených druhov v kategórii zraniteľných.
Veľmi rozšíreným koncom jari a počas celého leta je známy Iskerník prudký (Ranunculus acris), podľa ktorého je pomenovaná celá čeľaď. Celá rastlina je jedovatá. Na pokožke a slizniciach vyvoláva pocit pálenia, sčervenania, po dlhšej dobe pľuzgiere a po ich prasknutí vredy, ktoré sa veľmi pomaly hoja. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém a vyvoláva zastavenie dýchania.
 |
 |
 |
| Jednokvietok veľkokvetý | Iskerník prudký | Mliečnik chvojkový |
Koncom jari a v lete kvitne tiež Mliečnik chvojkový z čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae). Jedovaté sú všetky časti rastliny obsahujúce mliečnice. Latex spôsobuje silné podráždenie pokožky a slizníc – na pokožke sa to prejaví pľuzgiermi, pri kontaminácii oka vznikajú zápaly spojivkového vaku, ktorých následkom môže byť dočasná, ba i trvalá strata zraku. Pri vnútornom použití poškodzuje ústnu sliznicu, spôsobuje zvracanie a prudký zápal žalúdka a čriev s hnačkami.
Na výslnných suchých stanovištiach rastie Rozchodník prudký (Sedum acre) z čeľade tučnolistovité (Crassulaceae). Jedovatá je jeho vňať. V nižších dávkach spôsobuje zníženie tlaku a sčervenanie pokožky. Po použití veľkých dávok sa objavujú bolesti hlavy, zvracanie a omámenie.
V lete je v lesoparku Baba nápadná i Jarmanka väčšia (Astrantia major) z čeľade mrkvovité (Apiaceae), ktorá má po odkvitnutí listy obrovských rozmerov.
 |
 |
 |
| Rozchodník prudký | Jarmanka väčšia | Ľuľok sladkohorký |
Nebezpečný je popínavý poloker Ľuľok sladkohorký z rovnomennej čeľade, má červené jedovaté bobule vajcovitého tvaru. Pri otravách dochádza k podráždeniu v ústach, bolestiam hlavy, únave, zvracaniu, bolestiam brucha a hnačkám, vo vážnych prípadoch až k obehovému kolapsu.
Na lúčnych priestranstvách Baby je rozšírený i Ranostaj pestrý z čeľade bôbovité (Fabaceae).. Jedovatá je celá rastlina, najmä semená. Príznaky otravy sa prejavujú útlmom príjmu potravy, ťažkým ochrnutím končatín a krátkodobým zastavením dýchania.
K nápadným letným bylinám patrí Náprstník veľkokvetý (Digitalis grandiflora) z čeľade krtičníkovité. Jedovatá je celá rastlina. Otrava sa prejavuje nevoľnosťou a zvracaním, ktoré trvá i niekoľko dní. Potom dochádza k poruchám srdcového rytmu, ktorý sa často veľmi rýchlo mení. Pridružujú sa i poruchy videnia, prechodné blúznenie a halucinácie. Farmaceutický priemysel ho využíva na výrobu liečiv podporujúcich srdcovú činnosť.
 |
 |
 |
| Ranostaj pestrý | Náprstník veľkokvetý | Vranovec štvorlistý |
Nebezpečným je i Vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia) z čeľade ľaliovité. Jedovatá je celá rastlina. Najčastejšie sa vyskytujú otravy čiernomodrými bobuľami, ktoré si konzumenti z nevedomosti zamenia za plody čučoriedky. Otrava sa prejavuje zvracaním, hnačkou, bolesťami hlavy a zúžením zreničiek. Potrebný je výplach žalúdka.
K liečivým bylinám patrí Bôľhoj lekársky (Anthylis vulneraria) z čeľade bôbovité (Fabaceae), ktorý má močopudné účinky a tiež sa dá využiť na prípravu kloktadla ústnej dutiny.
V hojnom počte v letnom období kvitnú liečivé byliny z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae) Dúška materina (Thymus), Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)a Čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris) a Zbehovec plazivý. Využívajú sa pri ochoreniach dýchacích ciest. Šalvia lúčna (Salvia pratensis) sa môže uplatniť ako kloktadlo ústnej dutiny.
 |
 |
 |
| Bôľhoj lekársky | Dúška materina | Pamajorán obyčajný |
 |
 |
 |
| Čiernohlávok obyčajný | Jagavka konáristá | Klinček kartuziánsky |
Pastvou pre oči je pohľad na teplomilnú Jagavku konáristú (Anthericum ramosum) z čeľade ľaliovité (Liliaceae), ktorá v minulosti patrila k prísne chráneným rastlinám. V súčasnosti sa už na ňu štátom stanovená ochrana nevzťahuje.
Ružovou farbou v lúčnom poraste na výslnných svahoch púta pozornosť Klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum) z rovnomennej čeľade klinčekovité (Carthusiaceae) a tiež modrokvitnúci Zvonček konáristý (Campanula patula), Zvonček broskyňolistý (Campaanula persicifolia) a Zvonček klbkatý Campanula glomerata) z rovnomennej čeľade zvončekovité (Campanulaceae).
 |
 |
 |
| Zvonček konáristý | Zvonček broskyňolistý | Zvonček klbkatý |
Vo veľkom počte jedincov sa vyskytuje Ďatelina horská (Trifolium montanum) z čeľade bôbovité (Fabaceae).
Rozsiahle porasty pod stromami tvorí Čermeľ lesný (Melampyrum sylvaticum) z čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae).
 |
 |
| Ďatelina horská | Čermeľ lesný |